ÚPRIMNOSŤ

Spomenul som si na jeden príbeh, čo mi raz rozprával kamarát. Vysvetľoval mi, čo to je relativita. Vravel: „No, to je, keď ty dáš hlavu levovi do tlamy. Ty máš hlavu v tlame, lev má hlavu v tlame, no lev je na tom relatívne lepšie.“

Prišlo mi to ako určitá paralela s našimi hriechmi. Zlý duch pokušiteľ je ten lev a my pokúšaní hriešnymi myšlienkami vkladáme svoju čistú, nepoškvrnenú dušu do jeho tlamy. Oklamaný ponukou hriechu, ako niečoho dobrého, čo musíš mať, čo musíš skúsiť, čo musíš zažiť, máš relatívny pocit, že všetko je ok. No keď podľahneš pokušeniu, dostaví sa hlas svedomia: „Čo som to urobil?“

Photo by: wix.com

A tu prichádza relativizmus v plnej sile, kedy sa sami pred sebou snažíme ospravedlniť, „vyviniť“. Ale nie, to nebolo až také zlé, iní robia predsa horšie veci.

Dal si sa od „kamarátov“ presvedčiť, že ísť na diskotéku a poriadne to tam rozbaliť je neskutočne cool. Tak si šiel a dal si si aj nejaký alkohol a niekto ťa v tomto stave cvakol na mobil a fotku hodil na sociálnu sieť.

Čo sa v tebe ozve? Hanba? Vina? Zlosť na toho, kto ťa takto odfotil? A začneš sa pred Bohom a pred sebou, či inými (rodičmi, priateľkou, kamarátmi) vyhovárať, snažíš sa vyviniť: Veď tam boli aj takí, čo už poriadne ani nevládali stáť na nohách a ja som si dal len pár pohárikov do nálady a čo je na tom?

Zrelativizoval si svoj hriech na niečo v podstate prijateľné. Na niečo, čo vlastne ani nie je problém. A v tomto je obrovská hrozba.

Lebo keď si dáš nabudúce tri a nie dva poháriky a budeš na tom trocha horšie, opäť na svoje ospravedlnenie povieš – veď tam boli aj horší. Posunul si si hranicu vnímania hriechu na novú úroveň. Takto si relativizuješ svoje hriechy, robíš sa vo vlastných očiach lepším, lebo priznať si chybu je veľmi ťažké, je to nepríjemné, je treba sa ponížiť, uvedomiť si, že si zlyhal a že treba prísť za Ním s ľútosťou. Jednoduchšie je si povedať – veď to nie je až také zlé, sú aj horší.

Strácaš ale schopnosť vidieť hriech v celej jeho podobe.

Tak sa podobáš tomu, ktorý prišiel domov po celodennej brigáde na stavbe domu a povedal si – umyjem si ruky a som čistý. Človek so správnym pohľadom vie, že je treba sa celý osprchovať a až potom bude čistý.

Tak je to aj s našimi hriechmi. Poznačený Satanovým klamom relativity, mnohé hriechy nevidíme, nechceme vidieť, neprikladáme im takú váhu, aká im patrí. To dokážeme len s úprimnosťou. Iba úprimný pohľad na seba a na svoje činy nám dokáže odhaliť, ako to s nami naozaj je. V úprimnosti sa porovnávam s Božím vzorom pravého čistého kresťana, veď je napísané „Buďte svätí, lebo ja som svätý.“ (1Pt 1,16)

V relativite som čistý aj vtedy, keď si v úprimnosti potrebujem nielen umyť ruky, ale sa celý osprchovať.

Prosme o dar úprimného pohľadu, aby sa nám nestalo, že naše poklesky zaslepení relativitou,

budeme prezentovať ako naše cnosti.

Autor príspevku: Ľubor