ZVLÁŠTNA DOBA

Žijeme dnes zvláštnu dobu. Po časoch hojnosti a istoty, je tu určitá neistota a nedostatok. Nedostatok voľnosti, nedostatok sebarealizácie – či už v práci, či v záľubách (turistika, cestovanie...). No je tu aj nedostatok, či lepšie povedané, nemožnosť stretnúť sa s Pánom počas svätej omše a prijať Ho v svätom prijímaní. Dnes môžeme sledovať sväté omše v televízii či cez net. Aký je to obrovský rozdiel oproti minulosti. Kostoly boli otvorené, sväté omše voľne prístupné pre veriacich. Kto chcel, mal hojnosť príležitostí stretnúť sa s Ježišom v hostii. Mladí mali rôzne stretká, konali sa duchovné obnovy, kto chcel, mal duchovný život nabitý rôznymi udalosťami.

Ale dnes? Ticho. Ticho, v ktorom sa sami seba pýtame: „Čo ďalej?"

No sú aj mnohí z nás, ktorí sa ani nepýtajú. Dnešok berú tak automaticky:

Nedá sa ísť na svätú omšu? Ok.

Nemôžem ísť na sväté prijímanie? Ok, fajn.

Nemôžem sa stretnúť s priateľmi a (rozprávať sa s nimi aj o viere)? Ok, fajn, nevadí.

Ale naozaj to je ok? Naozaj je to fajn? Naozaj to nevadí?

A tak, táto zvláštna doba nám neberie len tie ľudské, pozemské istoty, ale mnohých z nás oberá o kontakt s naším Pánom, a svoje svedomie si chlácholíme výhovorkou: „Nedá sa, nemôžem, všetko je pozatvárané, svätá omša v telke nie je svätá omša."

Photo by: Artem

Klameme sa a namiesto zvýšenej duchovnej snahy sa sýtime výhovorkami.

Písmo hovorí: „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ (Matúš 4; 4). Tak čím sa dnes sýtime? A opäť Písmo: „Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa.“ (Lukáš 4; 65)

Mali sme hojnosť, dnes hľadáme.

Tých, ktorí cítia, že práve v tejto dobe obzvlášť potrebujeme Boha vo svojich životoch,

povzbudzujem. Žijete život vo viere? Buďte pre svoje okolie tým, kto doňho vnáša Boha a jeho milosti.

„A neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého?“ (1. list Korinťanom, kap. 6; 19) Oslavujme nášho Pána v liturgii nášho tela, v prostredí, v ktorom žijeme, doma, v práci, vo Facebook-ovej skupine.... Priberajme do tejto modlitby naším telom, skutkami života, čo najviac priateľov, našich blízkych, ale aj cudzích.

Dnes sú kostoly zavreté, tak prinášajme svetu nášho Pána skrze nás. Toto by sme mali robiť vlastne vždy, no teraz, ešte úprimnejšie a radostnejšie, lebo telo koná skutky a Duch telo oživuje.

Prorok Izaiáš to vystihol, keď napísal:

„Neboj sa, veď som s tebou ja, neobzeraj sa, veď ja som tvoj Boh, posilňujem ťa, ba pomáham ti, držím ťa svojou spásnou pravicou." (Izaiáš 41; 10)

Autor príspevku: Ľubor, bloger