VIAC NEŽ SI MYSLÍŠ...

Dnes sa povie manželstvo a mnohým napadne – to je len nepotrebný papier. Iní v ňom vidia romantické vyústenie vzťahu a ďalší inštitúciu, ktorá dáva vzťahu určitý poriadok, legitimizuje ho. Veľa ľudí, veľa pohľadov. Aj ja už dlho žijem v manželstve. Môj pohľad naň sa, samozrejme, za ten čas vyvíjal a dnes, nasiaknutý reálnymi skúsenosťami zo života, viem o manželstve toto:

Začnem trocha zoširoka. Narodili sme sa našim rodičom ako dar od nášho Pána. Vyrastali sme a v kruhu rodiny sme sa učili životu, učili sa ľúbiť. Prišiel čas, kedy sme si aj my začali hľadať niekoho, s kým by sme si založili rodinu.

A tu z pohľadu viery vyvstáva otázka: môže sa samotný dar, ktorý bol niekomu daný, sám darovať?

Aby som to trocha vysvetlil. Aj keď máme 20 či 25 rokov, stále sme dar, ktorý dostali naši rodičia od Boha, ktorí sú zaň zodpovední, čo z toho daru raz bude. A tak opäť: môže sa dar sám darovať a to ako psychicky – dať inému svoju lásku, tak aj telesne – dať mu svoje telo?

Darovať niekomu lásku je podstatou našej viery. O darovaní tela učí cirkev, že je veľmi dobré a žiaduce vchádzať čistý do manželstva. A práve manželstvo dvoch veriacich je to, čo všetko mení.

Snúbenci prichádzajú do kostola vyslúžiť si pred Bohom Sviatosť manželstva. V tejto Sviatosti je okrem snúbencov prítomný aj Boh, ktorý ako Ten, čo nás kedysi daroval našim rodičom a urobil z nás Jeho dar pre nich, nám teraz dáva právo darovať sa navzájom z lásky jeden druhému. Sľúbiť si vernosť v šťastí i nešťastí, v zdraví aj chorobe, v bohatstve i chudobe, a že sa budeme milovať a ctiť po všetky dni svojho života. On je tam prítomný. Našu prísahu posväcuje a hovorí: čo som Ja spojil, človek nech nerozlučuje.

Chápeme vôbec tento veľmi silný moment, ktorý sa v tej chvíli odohral?

Boh, náš Stvoriteľ, sa stáva súčasťou tohto novovzniknutého zväzku.

On nás už nespája len „tak symbolicky“ štólou, ktorou nám kňaz obmotá ruky. Spája nás láskou, Božou láskou, ktorá je odteraz stále prítomná v tomto vzťahu, v tomto manželstve.

Veď On je láska. Vie vôbec niekto viac o láske než láska sama? A tak nás náš Pán od prvej sekundy vzniku tohto nového manželstva učí nové veci o láske, ktoré by sme, ak by sme ostali jednotlivcom, len veľmi ťažko, ak vôbec, pochopili.

Photo by: Beatriz Perez

Ja napríklad sa stále v manželstve učím a stále viac presviedčam, že moja manželka je pre mňa veľkým požehnaním. Sme rozdielni? Áno. Máme na niektoré veci iný pohľad? Áno. No škola lásky je aj o tom nájsť riešenie, aj keď to niekedy znamená umenšiť sa pre dobro manželstva. Priniesť malú osobnú obetu z lásky. Keby sme boli s manželkou rovnakí vo všetkom, ako by sme sa potom naučili z lásky k tomu druhému umenšiť sa? Niekomu možno napadne: umenšovať sa? Si normálny? Veď láska a manželstvo je o tom niekoho neskutočne ľúbiť tak, že chcem s ním prežiť každú sekundu, chcem byť naplnený tou láskou, chcem tento pocit šťastia dostávať stále viac a viac, tak aké umenšovanie? Nuž, budem úprimný, toto je pohľad egoistickej lásky: ja chcem, viac a viac dostávať.

Ako ale vyzerá pravá láska? 1. list Korinťanom, kap. 13, 4-7

„Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy.  Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží."

Ako som už písal, manželstvo je vysokou školou lásky. A láskou je Boh. A tak, keď istú vetu z Biblie trocha parafrázujem a prispôsobím do prostredia manželstva, napíšem ju takto: niekedy sa musím trocha umenšiť, niečo obetovať, aby naša láska mohla rásť.

Tá pravá veta z Biblie znie: „On musí rásť a mňa musí ubúdať." (Ján 3, 30) Tu je pekne vidieť, že to naše manželstvo nie je len o vzťahu mňa a manželky, ale je aj o učení sa lásky k Bohu. Pretože keď niekedy umenším seba, láska v manželstve porastie, posilní sa. Súčasne som dostal aj lekciu, že keď mňa, môjho názoru, môjho ega ubudne, môj Boh - láska, bude vo mne rásť.

Veľa, veľa by sa ešte dalo písať o manželstve, no náš starý pán farár hovorieval, že vyčerpávať by sa mala téma a nie poslucháč :), a tak už len pár viet na záver. Manželstvo nie je len „nepotrebný papier“. Nie je to len „inštitúcia“ a nie je to len logické vyústenie, akási čerešnička na vrchole pyramídy vzťahov. Je to Sviatosť tvorená mužom a ženou, kde ich do jedného tela spája a toto telo posväcuje svojou láskou Boh.

Je to vysoká škola, kde sa učíme ako milovať svoju manželku/svojho manžela, čo nás následne učí väčšej láske k Bohu.

Autor príspevku:

Ľubor, bloger