VERNÁ LÁSKA

Nedávno som na sociálnej sieti narazil na slová "verná láska". Hneď to vo mne, no myslím si, že aj v ostatných (ktorí už tieto slová videli vedľa seba) evokovalo partnerskú lásku v manželstve.

Ako som nad tým uvažoval, zrazu mi napadlo, že to je oveľa viac. Že vernosť v manželskej láske, je len jeden aspekt, ktorý tvorí mozaiku vernej lásky voči Bohu.

Z pohľadu partnerskej lásky je situácia jasná: dal si sľub, v šťastí i nešťastí, v zdraví aj chorobe, v bohatstve i biede... A ak si ho porušil, neprevinil si sa a neublížil si len partnerovi, ale aj Bohu.

Takto sa pozrieť na vec a plne si uvedomiť, čo obnáša toto moje previnenie, je však veľmi ťažké. Že som ublížil partnerovi, to mi pripomenie vždy, keď ho vidím a ak mám svedomie, v ktorom je aspoň trocha sebareflexie, tak aj keď sa pozriem do zrkadla.

No uvedomiť si, že som ublížil Bohu a ako veľmi som Mu ublížil, je pre nás oveľa ťažšie.

Photo by: Aaron Burden

Áno, jasne mi o tom hovorí 6. Božie prikázanie: nezosmilníš. A tak, aspoň veľmi povrchne rozumiem tomu, že som zhrešil. Hriech z kategórie ťažkých a preto sa treba vyspovedať (hoci to píšem veľmi "pozvoľna", nechcem tým zľahčovať vážnosť tohto hriechu, ale v tomto článku sa zameriavam na "opačnú stranu mince").

Môj rozum v spolupráci so svedomím stanovili, že došlo k hriechu, takto som to pochopil. No porozumel som aj tomu hriechu? To je oveľa ťažšie, ako vedieť, že som zhrešil.

Na to je treba už mať živý vzťah s Bohom. Doslova cítiť lásku, ktorú mi Otec dáva a ktorú sa mu v mojich ľudských možnostiach snažím opätovať.

Tu by sa dal celkom dobre parafrázovať výrok kde niet zákona, niet viny na výrok kde niet lásky, niet ľútosti.

Ak som lásku k Bohu reálne nemal, len som počas života veľa ráz o nej počul, budem vedieť, že som túto lásku ranil, no nebudem to cítiť, pretože láska je cit, nielen vedomosť.

Príklad ako to myslím? Ohováral som niekoho v debate s kamarátom. Je večer a ja som sám so sebou a spomeniem si na tú situáciu. Je mi ľúto seba, že som sa takto nechal uniesť a zhrešil som? Alebo mi je ľúto, že som poškvrnil môjho brata? Alebo mi je ľúto, že som poškvrnil človeka, môjho brata, ktorého ma môj Nebeský Otec rád a tým som poškvrnil aj lásku, ktorou ho má Otec rád a poškvrnil som aj našu vzájomnú lásku s Otcom? Ktorá z týchto odpovedí ti je najbližšia? Faktom je, že v tej tretej, poslednej sa ukrývajú aj dve predošlé a že odpoveď číslo tri, má v sebe lásku.

Myslím, že teraz už aspoň trochu rozumieš, čo myslím, keď poviem - mať živý vzťah s Bohom, pretože cítim ľútosť nielen nad svojím počínaním voči sebe, ale aj voči bratovi, ale hlavne cítim ľútosť, že som ublížil láske, ktorú mám s Bohom Otcom. Cítim ľútosť, nie že viem, že by mi to malo byť ľúto.

Vraciam sa na začiatok k vernej láske. V mojom zamýšľaní sa, sa však už nejedná o lásku v manželstve. Uvažujem už o vernej láske voči Bohu. Som nedokonalý, učím sa a potkýnam sa. Na tejto ceste učenia robím veľa chýb, často bolestivých chýb. A čo na to Boh, ktorého som už tak veľakrát sklamal, ktorému som už tak veľakrát ublížil? Hovorí: "Moju lásku, ti dávam v plnosti. Ja sa ti dávam v plnosti."

Čo to znamená? Je ti ľúto tvojho poklesku - hriechu? Dobre, ber to ako poučenie a nabudúce sa takému konaniu vyhni. A nezabudni, Boh sa ti dáva v plnosti.

Plnosť lásky v sebe nesie aj plnosť odpustenia.

Ako hovorí Ježiš sestre Faustíne: „Som samá láska a milosrdenstvo; neexistuje úbohosť, ktorá by sa mohla merať s mojím milosrdenstvom. Žiadna úbohosť ho nemôže vyčerpať, lebo vo chvíli, keď sa moje milosrdenstvo dáva, stáva sa väčšie.“

A že Boh sa nám dáva v plnosti lásky, hovorí Sväté Písmo: "Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil." (Ján 3; 16 - 17)

Verná láska. Každý z nás po nej túži, každý ju hľadá. Je to vec pevného rozhodnutia, veľkého

hľadania a učenia sa, vec bolesti a odpúšťania, veľkého milovania toho, s kým túto lásku tvoríme. Až keď som toto našiel, pochopil a naučil sa, pochopil som, že táto láska ma sprevádza od môjho prvého nadýchnutia.

Vďaka ti Bože, že som, že som mohol toto pochopiť a že sa môžem aj v dnešný deň snažiť žiť

vernú lásku aj k Tebe, môj Pán a Boh.

Autor príspevku: Ľubor