AKO SA MÁŠ?

Ježiš je aktívny priateľ, vždy, aj keď pri Ňom nevidíš zelený krúžok. Je aktívny vždy. Odhodlaný pre teba. Neustále ho zaujíma, čo prežívaš, ako sa cítiš, čo ťa trápi a naopak, čo ťa teší.

Určite to poznáš. Máš náladu na nič, prihodilo sa ti čosi zlé, si smutný, nemáš síl a nájde sa kamarát, ktorý sa ťa spýta „ako sa máš?“, ale ty povieš len „v pohode“, pretože sa ti nechce, nedokážeš či nemáš síl vysvetľovať mu, aké všetky pocity sa v tebe melú, čo všetko ťa trápi, hrýže vnútri a tak ti odpoveď „som ok“ padne vhod, pretože – väčšinou (nie vždy) – po nej neprichádza paľba ďalších otázok.

Ježiš však nechce plytkosť, nestačí mu len tvoje „som ok“, pretože On vie, čo prežívaš.

Nesie s tebou tvoj kríž, tvoje bolesti, ale i radosti. Vidí do tvojej duše a do tvojho srdca. Preto, ak Mu dnes povieš „prepáč, nedokážem sa modliť, neviem nájsť tie správne slová, ale som ok“, neuspokoj sa s tým, že Boh bude ako tvoj kamarát a povie „okej“. Pána zaujíma, čo prežívaš, prečo sa s Ním dnes nedokážeš porozprávať. Ak to nepríde hneď po tom, čo si sa raz nepomodlil, neodovzdal mu svoje vďaky, prosby, pocity, príde to neskôr, ale určite to príde. Naša duša prirodzene túži po Bohu.

Photo by: Jonny Hayes

Nedovoľ, aby bola lenivosť viac, ako to, čo môžeš odovzdať Bohu v modlitbe.

Pán ťa chráni a pomáha denno-denne aj vo chvíľach, kedy o tom ani netušíš alebo na to ani nepomyslíš – cestou do školy/práce, pri písomke/skúške, pri tvojich každodenných rozhodnutiach, keď si von s kamarátmi... Proste vždy. Pán sa stará. Lebo chce, aby si každú chvíľu prežil s Ním. To neznamená modliť sa každú chvíľu alebo čosi také, ale chce, aby si sa rozhodol preňho (viac v článku Novoročné predsavzatie ako každodenné rozhodnutie).

Nespomeň si na Boha len sem-tam, keď stihneš posledný autobus domov, tak si vydýchneš „uf, diki Bože“ a už vôbec nie, keď sa ti niečo nevydarí a ty použiješ Božie meno nadarmo.

Meno Pána nepoužívaj nikdy ako nadávku, úľavu, či čosi podobné v hneve, zlosti! Pán si zaslúži toľko úcty, čo ja ako človek ani nedokážem opísať slovami a ani to neviem, presahuje to moje myslenie. Vezmi si len, ako bolí teba, ak niekto uráža tvoje meno, to, čo ťa charakterizuje, vďaka čomu si to ty. Bolí to, však? Tak to nerob ani ty. Bohu už vôbec a ani ľuďom.

Oslov Pána kedykoľvek s túžbou povedať Mu, ako sa máš Pane, bolí to, nevládzem a poprosiť Ho prosím ťa, vylieč moje srdce, upokoj ho a vnes doň svoju lásku. Ja ju potrebujem viac ako čokoľvek, najmä v týchto chvíľach, keď sa cítim opustený od priateľov, sklamaný zo vzťahu, nepochopený od rodičov, odvrhnutý od profesorov, slabý od každodenného vysilenia. Povedz Bohu, čo presne ťa bolí (teší), konkrétnu situáciu a popros Ho, aby si sa nabudúce dokázal zachovať tak, ako to chce Pán a aby tvoje konanie nebolo sebecké, neubližovalo iným a srdce nebolo zranené. Ak je treba - pokoriť sa, pomôcť, stíšiť sa alebo naopak vykročiť, nebáť sa, nemlčať. Vždy však s láskou. „Nech sa všetko medzi vami deje v láske.“ (1 Kor 16,14)

Ak dokážeš Ježišovi po opýtaní sa Ho „Pane Ježišu, chceš vedieť, ako sa mám?“ neodpovedať len „som ok“, dokážeš postupne aj ľuďom prestať hovoriť len strohé „som ok“. Je dobré hovoriť o svojich pocitoch, tam, kde je to potrebné a žiadúce. A u Boha je to potrebné a žiadúce vždy.

Prajem ti, aby si sa nebál hovoriť o svojich pocitoch, najmä Bohu, ale ani svojim rodičom a priateľom. A tiež ti prajem, aby si sa ty nikdy neuspokojil s odpoveďou "som ok", keď sa blížneho opýtaš, ako sa má. Pretože v tej chvíli možno práve ty si ten, ktorého ten človek potrebuje a možno práve teba mu Boh poslal do života s nejakým zámerom. :)

Autor príspevku: Zuzka, zakladateľka projektu ODHODLANÍ